Posada
Górna/Bratislava 29. novembra (TASR) - Patrí k najvýznamnejším
slovenským sochárom druhej polovice 20. storočia, pričom od začiatku 60.
rokov bol jedným z členov legendárnej Skupiny Mikuláša Galandu.
V stredu 29. novembra uplynie 90 rokov od narodenia Andreja Rudavského,
jednej z najvýraznejších osobností moderného slovenského sochárstva.
Andrej Rudavský sa narodil 29. novembra 1933 v obci Posada Górna (Posada
Horna), ležiacej v juhovýchodnom Poľsku. V rokoch 1950 - 1954 študoval
na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a následne na
Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, ktorú absolvoval v roku
1960.
Ako najmladší člen pôsobil v legendárnej umeleckej Skupine Mikuláša
Galandu. Do tejto skupiny umelcov, ktorých v roku 1957 spojilo
rebelantstvo voči dogme socialistického realizmu patrili popri Rudavskom
Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan
Laluha, Milan Paštéka, Ivan Štubňa a Pavol Tóth.
V roku 1962 sa v ateliéri Andreja Rudavského v bratislavských
Podunajských Biskupiciach uskutočnila II. výstava Bratislavských
konfrontácií, na ktorej spolu s ním vystavovali viacerí významní umelci.
V roku 1972 ho spolu s ostatnými galandovcami vylúčili zo Zväzu
slovenských výtvarných umelcov, čo prakticky znamenalo zákaz oficiálnych
výstav a nákup jeho diel do zbierok galérií. Viaceré jeho diela boli na
príkaz vtedajšej moci zničené. "Svojou výtvarnou tvorbou i morálnym
postojom počas socializmu Andrej Rudavský právom patrí k významným
osobnostiam slovenského moderného výtvarného umenia a k tým nepočetným,
ktorých totalita viackrát kruto lámala, ale nezlomila," napísala v
kontexte tejto ťažkej etapy života umelca teoretička umenia Vladimíra
Büngerová.
Andrej Rudavský využíval vo svojej tvorbe rozličné materiály a
inšpirácie. Originálne posolstvá objavoval v kameni, kove, dreve, ale aj
v takom obyčajnom materiáli akým sú šindle. Často vychádzal zo
slovenského kultúrneho dedičstva. Námetmi jeho sochárskych diel boli
kaplnky, pastieri, pútnici, bojovníci, kresťanské i pohanské témy
vyskytujúce sa v našich povestiach a zvykoch. V 70. rokoch 20. storočia
sa začal venovať aj maľbe.
Jeho diela sú zastúpené vo všetkých najvýznamnejších slovenských
galériách a v zbierkach renomovaných zahraničných galérií. Mal viacero
výstav doma aj v zahraničí, najmä v 60-tych rokoch a po roku 1989.
Vystavoval napríklad na Bienále mladých v Paríži (1967), na Bienále v
Sao Paulo (1967), v slovenskej expozícii na Bienále v Benátkach (1996).
Realizoval sochárske práce v Rakúsku, Nórsku, Taliansku, Japonsku či v
USA.
Socha Andreja Rudavského s názvom Vierozvestovia stojí v New Yorku pred budovou OSN.
Andrej Rudavský získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia. V roku 1968
dostal Cenu Cypriána Majerníka, v roku 1989 získal I. cenu na Bienále
súčasnej československej komornej plastiky v Trenčíne a v roku 2013 mu
prezident Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne
zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Popredný slovenský sochár Andrej Rudavský zomrel 11. apríla 2016 v Bratislave vo veku 82 rokov.
0